Koľko profesií musí ovládať jeden človek v malej neziskovke?

Ráno riešite faktúru, ktorá nesedí s rozpočtom grantu. O hodinu neskôr voláte s darcom, ktorý sa pýta, kam presne pôjdu jeho peniaze, ktoré vám daroval počas minulomesačnej kampane.  Poobede vymýšľate kreatívny post na sociálne siete, aby ste ešte pred večerom stihli poslať pozvánku na podujatie, ktoré o dva týždne organizujete. Samozrejme od A po Z interne, bez agentúry.  A niekde uprostred toho všetkého sa snažíte riešiť aj to, kvôli čomu ste vlastne do neziskovky prišli: samotné poslanie organizácie. Bežný pracovný deň.  

Ľudia, ktorí v tomto sektore nikdy nepracovali, si prácu v neziskovke často predstavujú ako niečo milé, príjemné, pomalé. Veľa dobrej vôle, odhodlania, motivácie zmeniť veci k lepšiemu a pomôcť. Žiadne procesy, málo štruktúry a ešte menej tlaku. Podľa toho, čo sme si samé odžili počas práce v neziskovkách, ale aj podľa toho, čo v každodennej práci s nimi počas viac ako dvoch dekád vidíme, sa každodenná realita líši od tejto predstavy.

Samozrejme, že situácia je iná vo veľkej organizácii s desiatkami zamestnancov. No v malých organizáciách, ktorých je u nás väčšina, neexistujú oddelenia alebo samostatné tímy na každú agendu.  Pracujú v nej ľudia, ktorí musia vedieť tak trochu od všetkého a veľa vecí naraz. Nie preto, že by to bolo ideálne, ale preto, že inak by to jednoducho nefungovalo. Jeden človek v neziskovke často robí to, čo by vo firme robili ľudia viacerých profesií a z rôznych oddelení – niečo z marketingu, časť z personálneho, kus z ekonomického. Pracovníci v neziskovkách potrebujú extra dávku vnútornej motivácie a odolnosti, ktorá im umožní vytrvať a každý deň zvládať množstvo úloh.

V neziskovke ste obchodník bez klasického produktu a CRM systému. Presviedčate darcu, firmu alebo nadáciu, že práve váš projekt má zmysel podporiť. Na oplátku neponúkate žiadnu zľavu, žiadnu províziu, nič hmatateľné, čo si darca zoberie so sebou. Pracujete s darcami, dobrovoľníkmi a partnermi, ktorí sa rozhodnú pomôcť, hoci nemusia. Musíte si s nimi pestovať vzťah, budovať dôveru, vytvoriť pocit zmysluplnosti.

Sledujete termíny a rozpočty, píšete granty, rozmotávate pavučinu často neprehľadných vyúčtovacích schém, aby ste preukázali položky na desatinné miesta. Riadite tím a vzťahy v ňom, riešite vyhorenia kolegýň a kolegov, ktorých je v tomto sektore viac než dosť. Medzitým ste tlačovým oddelením a zároveň hovorcom organizácie, píšete príspevky na siete, točíte reelska, vyrábate grafiku. Podujatia si organizujete vo vlastnej réžii, techniku pred prezentáciou reštartujete sami a stoličky po akcii tiež poskladáte sami. Rozdelenie práce podľa jej popisu v pracovnej zmluve pozície je luxus, ktorý si malá organizácia málokedy môže dovoliť. Rozhodnete sa, ako pomenovať citlivú tému v kampani, komu napísať o podporu, komu naopak odmietnuť spoluprácu, pretože by nesedela s hodnotami organizácie. Vaše rozhodnutie, vaša zodpovednosť.

Na prvé počutie to znie lákavo, rozhodujete sami, nikto vám nedýcha na krk. Lenže presne preto je zodpovednosť oveľa väčšia, než sa zdá. Nezisková oganizácia má jasnú misiu, tá je daná. Ale spôsob, akým ju napĺňa je na ľuďoch, ktorí v danom období organizáciu vedú. Vymeňte tím vo firme a produkt zostane rovnaký, procesy zostanú rovnaké, zákazník väčšinou ani nezaznamená rozdiel. Vymeňte tím v malej neziskovke a zmení sa doslova všetko. Tón komunikácie, priority, spôsob, akým sa hovorí s darcami, dokonca aj to, ktoré témy sa organizácia rozhodne riešiť ako prvé. Nie je to o dodržiavaní procesu. Je to o tom, kto práve sedí za stolom a aké rozhodnutia a kroky  je ochotný urobiť.

Práca pre neziskovku  nie je len zoznamom zručností, ale skôr spôsob, akým človek zvláda neistotu, zodpovednosť a pomalé tempo zmeny, o ktorú sa organizácia usiluje. Tá totiž prichádza pomaly, po kúskoch, často neviditeľne. Treba vydržať robiť dobre aj vtedy, keď to nikto nevidí a keď sa výsledok nedá zapísať číslom do tabuľky alebo do výročnej  správy.

Keby sa nás dvoch niekto opýta, čo je na tejto práci najťažšie, neodpovieme "všetko". Ťažké je rozhodovať sa sám, bez toho, aby to niekto potvrdil, odobril. Ťažké je písať darcovi tretí mesiac po sebe a nevedieť, či mu to príde dôležité alebo otravné. Odovzdať grantovú žiadosť, vedieť, že projekt je skvelý a pomohol by množstvu ľudí, a predsa ostať v neistote, či bude podporený. Vydržať, obrniť sa trpezlivosťou a veriť, že každodenné malé kroky, ktoré sú pre väčšinu neviditeľné, raz prinesú skutočnú zmenu. Táto práca sa jednoducho nedá odfláknuť, načítať v manuály,  ani naučiť v rýchlo kurze. Naučíte sa to len tak, že to roky robíte.

Takže, keď nabudúce stretnete niekoho z neziskovky, opýtajte sa ho, čo presne dnes riešil. Odpoveď vás možno prekvapí.